.grafo.blog.

prsty
vnikli dovnútra a hlas /povedala

si len idea existencie mňa

vyrozprávané príbehy o obeti hodnej odpustenia
/kiež by bola ako ona a ja som nebol
/vnútry seba
univerzom

pokožkou bozky dlaňmi pery
všetko zostáva za nami v dôsledkoch
cause love me


i tried to say good-bye that time

pobozkal som ju a spýtal, kedy sa zase stretneme
zajtra, povedala, prídem za tebou

usmial som sa

Nechcel som ju viac vidieť.
Dúfal som, že nepríde. Zabudne, alebo čo ja viem čo...

Nakoniec prišla.

chýbal si mi, dala mi ruku

Spolubývajúcemu sa nepáčilo, že spíme v našej izbe a niekedy odchádza posledná. Mne to bolo jedno.





pomaly som ju začínal mať rád

človek: ja sa iba snažím o pochopenie. nevedomosť o vnímaní ma ubíja. to je ta pravá bolesť, ktorú cítim.
objekt: nevedomosť.
človek: a ty to veľmi dobre vieš! prečo stále odmietaš zmierniť moju bolesť?
objekt: vedomosť.

objekt: dej vecí sa nedá ovplyvniť. čas zohral úlohu a náznaky nútia konať v subjektívnej hrubosti.

objekt: zlo je idea o opaku tvojho dobra. vnímanie existencie času cez priestor.

človek: viem čo chceš počuť. žiadaš o možnosť opätovať city, o možnosť uľaviť neukojeným potrebám, o pocit vzájomnosti.
objekt: city.
človek: nemôžem.
objekt: city.
človek: prečo sa vždy požaduje kontinualita? prečo ju požadujem? odpovedal som len na to, čo som vopred nepoznal.
objekt: city.
človek: dôvera prejavená na základe pocitu neznámeho. konám chyby?
objekt: city.
človek: spôsobujem zmeny a rodím sa. ubíjam sa. môžem označiť za vinníka niekoho iného len na základe nevedomosti o sebe?
objekt: city. -nevedomosť
človek: určujem ako ma naučil svet.

objekt: svet je hranicou medzi obdobiami.


prerod je určený uvedomením.

Stáli sme vzadu za synagógou.

„Neviem prečo je tomu tak."
„Ani ja. A je mi to akosi jedno. Je jedno z akej strany sa na to pozeráš. "

Nikdy nerozhodovali bez slova Krispusa. Jeho slovo malo vždy rozhodujúcu váhu.
Pamätám si keď sa pridal ku komunite. Bol som ešte malé decko, takých päť-šesť rokov. Hral som s kamarátmi na dvore meratu keď sa objavil a spýtal sa kde je Júda. Pozeral sa pritom na mňa tak som mu povedal, že na tržnici a ďalej som sa venoval hre. „Dobre, počkám ho tu," odpovedal a sadol si na zem.
Júda bol môj dedo. Toho roku bol predstaveným synagógy.

„Ale predsa je to len čudné."
„Už by si si na to mohol zvyknúť. Už dosť dlhú dobu sa tu dejú divné veci. Nejako to už ani nevnímam."
„Ja si na to nikdy nezvyknem. Núti ma to rozmýšľať a uvažovať nad vecami nad akými nechcem. Nie je to dobré."
„Aké to je nemôžeš povedať. Nevieš to a nikdy nebudeš. Uvažovanie je súčasť tvojho bytia. Ber to ako dar."
„Za dar by som bral iný život namiesto tohto."
„Ja sa svojej úlohe nesťažujem. Stotožňujem sa s ňou."

Naša viera pochádza z predpokladu nášho vlastného zlyhania. Na základe jeho uvedomenia môžeme posunúť našu existenciu do polohy zmyslu. Vravíme o skrývaní, no myslíme hlásanie celému svetu. Konáme v tme, no Svetlo je nám svedkom, že nemáme čo skrývať. My vieme čo sme a vieme čo máme konať. Naše úlohy sú jasne, zásady pravdivé, nádej skutočná...

„Počkaj, niečo sa deje. Niekto sem ide. Utekaj im to povedať, ja idem zistiť kto to je."

Kde je Júdov syn? Presunťe ženy a doneste obetu! Nemáme veľa času.

realita je svedectvo doby
všetci by šli domov tváriť sa že je všetko
v poriadku nadriadených zásad

neviem

staval som rôzne budovy aby som vyplnil prázdno sveta
no sám som sa nikdy nezaplnil idea
o útlaku všeobecnosti citov

vlastností

udalostí

nemôžem posunúť odvahu do časti
konania keď neviem popísať

seba

v dome bolo

sto zelených kobercov dvoje nástenné hodiny
myslím obrazy na zemi pole dvojbitových hodnôt
pocit čerstvého vzduchu vedomia

kričal

nič nemá zmysel
otvárač na konzervy kradnuté príbory nožnice
sestry splodené vzadu

puch staroby

Stojí za zmienku spomenúť
že nemám správanie

stĺpy vo vode a pochody smerom na východ
lebo bolesť sa musí obnovovať
nie tíšiť

vo svojej:

You know, it is all difficult. If I were there with you, I could hold your hands and you wouldn`t get angry.
You need to understand.
It`s pain.

réžia zahrňuje najmä náklady

vždy



schody vedú hore alebo dole

ľudia si myslia že som buď alebo



premena energie je v oboch prípadoch realizovaná pohybom piestu



asi to nemá žiadny vplyv na rozhodovanie

no určím si parametre vstupu: nejaký december prvý január

hneď po Silvestri viac znudený ako ožratý



vravieť o pocitoch



lebo sa nechystám zmeniť

som zvláštny a budem sa pýtať otázky

čo pôsobia zlosť



c'est grâce a eux que je suis

niečo je lepšie a niečo horšie



nepolievajte mladé rastliny viac ako raz do dňa



vrátiť späť predpoklady -účelne

hodnota snahy nie je v jej veľkosti ale v pochopení toho

čo je zbytočné a čo nie je



otázky o neznalosti

rozsahom

sa môžeš porovnať so všetkým
/ prázdny pohár plné vrece priestor na realizáciu
obraz uvedomenia preludu

tridsaťtri rokov spánku bez prebudenia
následky / psychicko-toxické pády a vzopriete
neexistujúcej hodnote hraničnosti

si vyhlásil moc

skorý koniec nie tomuto svetu
možnosť ukázať vlastnosť pochopenia seba
masovosť hrozieb a manipulácie

nebudem posudzovať ich skutky
dal som ti slobodnú vôľu

udeľujem rôznym procesom
dôsledky aby neboli zbytočné /dôvod:

kvôli zavedeniu prídavných prvkov do systému
musíme odpovedať na nové požiadavky
zvýšením výpočtovej kapacity nosného prostriedku

obmedzenie chýb adresovania

interupt